Ostatné podstránky
V reakcii na včerajšie (4.8.2025) vyjadrenie sa podpredsedu Vlády SR a ministra životného prostredia Tomáša Tarabu pre média, v kauze vývozu dreva zo Slovenska: „že na Slovensku je málo veľkých spracovateľov drevnej hmoty“, Zväz spracovateľov dreva SR (ZSD SR) konštatuje, že celkový ročný objem všetkých spracovateľských kapacít piliarskych spoločností na Slovensku je 4 milióny m3surového dreva, z čoho je viac ako polovica kapacít určených pre spracovanie ihličnatej suroviny. Môžeme konštatovať že domáce výrobné kapacity prevyšujú aktuálnu ponuku dreva na trhu, ktoré sú domáci spracovatelia schopní spracovať.
„V Drevárskej sekcii ZSD SR je združených 31 piliarskych spoločností, ktorých celková kapacita presahuje viac ako 1,5 milióna m3 spracovanej piliarskej guľatiny ročne. Ich celková reálna požiadavka na dodávky dreva iba z LESY SR, š.p. predstavovala v roku 2024 takmer 840 tisíc m3 ihličnatej a 185 tisícm3 listnatej guľatiny. Zmluvne sme dosiahli menej ako polovicu. Zvyšný objem na naplnenie svojich kapacít si musia slovenskí spracovatelia obstarávať u neštátnych vlastníkov lesov alebo v zahraničí. Za posledné 4 roky sa Slovensko znovu stalo exportérom surového dreva, pretože podľa údajov zo Zelenej správy ( https://www.mpsr.sk/download.php?fID=25838 ) – ktorú prerokúva každý rok Vláda SR– sa export surového dreva v pomere k importu dostal znovu cez 50%.A to všetko vďaka uprednostňovaniu dodávok dreva pre obchodné spoločnosti na úkor spracovateľských,“ uviedol Peter Zemaník, prezident ZSD SR a dodal: „Každá jedna členská spoločnosť DS ZSD SR by bez akýchkoľvek problémov rada odobrala celé množstvo vyťaženej guľatiny, ktoré po zistení Denníka N skončilo v Rumunsku. Predovšetkým v dnešnej situácii, keď mnohé spracovateľské subjekty – aj členovia DS ZSD SR – čelia existenčnej hrozbe kvôli nedostatku dreva, ktorého majú na sklade často iba na pár dní.“
ZSDSR zároveň upozorňuje na fakt, že od roku 2010 sa vo všetkých Programových vyhláseniach Vlády SR objavuje záväzok, že Vláda SR bude podporovať domáci drevospracujúci priemysel tým, že bude dodávky dreva smerovať predovšetkým tuzemským spracovateľom. Ešte nikdy sa žiadna zo slovenských vlád nesprávala k vlastnému záväzku tak ľahostajne, ako by to boli iba prázdne slová pre voličov za súčasnej vlády.
O význame domáceho drevospracujúceho priemyslu hovorí aj štúdia ktorú v roku 2023vypracovalo Národné lesnícke centrum. Je, mimochodom, k dispozícii každému, kto má ešte úprimný záujem o rozvoj stále nevyužitého a nevyužívaného potenciálu spracovania domácej obnoviteľnej suroviny.
„Analýza udržateľnosti podnikateľských subjektov v primárnom spracovaní listnatej a ihličnatej drevnej hmoty v súvislosti s potenciálom zásob dreva po novej zonácii národných parkov SR s výhľadom do roku 2050“. o.i. sa v nej píše, citát: „DSP má významný vplyv na hospodársky rozvoj, najmä v rámci vidieckych oblastí, a tiež na zamestnanosť. V dôsledku reštrukturalizácie priemyslu však došlo aj v DSP k výraznému poklesu počtu zamestnancov a pracovníkov. V súčasnosti DSP na Slovensku zamestnáva približne 42 tisíc zamestnancov. Z tohto počtu je 21 tisíc zamestnancov v drevárskom priemysle, 7,7 tisíc v celulózo-papierenskom priemysle a 13 tisíc v nábytkárskom priemysle.“
a ďalej uvádza:
1 m3 spracovaného surového dreva predstavuje v DSP nasledovné ekonomické dopady spracovania dreva:
· Subjekty DSP dosahujú tržby a výnosy vo výške 551,20€/m³.
· Pridaná hodnota dosahuje 195,36 €/m³ (hrubá pridaná hodnota), respektíve 153,21 €/m³(čistá pridaná hodnota).
· Zisk z hospodárenia predstavuje 23,89 €/m³.
· Štát ,vyššie územné celky, mestá a obce získavajú príjem 62,79 €/m³ na daniach.
· Sociálne a zdravotné odvody dosahujú 38,76 €/m³.
· Osobné náklady vrátane čistého príjmu SZČO predstavujú 98,13 €/m³.
· V prepočte na pracovné miesta to predstavuje 7,13 pracovníka na 1 000 m³ spracovaného surového dreva, respektíve 5,67 zamestnanca na 1 000 m³spracovaného surového dreva.
„Drevo, ktoré skončilo v Rumunsku, bola jednoznačne piliarska guľatina, teda by mala byť spracovaná na domácich pílach s horeuvedenými finančnými benefitmi pre slovenskú ekonomiku,“ konštatuje na záver Peter Zemaník, prezident ZSD SR.
ZSDSR aj touto cestou žiada podpredsedu Vlády SR o konštruktívny dialóg za rokovacím stolom kde by sa predmetná téma dopĺňala o argumenty ktoré by viedli k celkovému porozumeniu problémov domácich spracovateľov.